Neviem podľa čoho si usúdil, že moja obľúbená farba je červená, vravel si že mám pery farby kápii, možno preto bola tvoja odpoveď mylná.
Myslel si si, že keď sa červenám, myslím na teba.
Moje pery neboli červené od čili papričky, ale z toho ako si mi z nich zlupoval kožu pomaličky.
Keď si postupne olúpal celú moju dôstojnosť, povedal si že chutím ako granátové jablko, napriek tomu ti na jazyku ostala len trpkosť.
Pri vínovom západe slnka som ti šepla do ucha, moja obľúbená farba je oranžová.
A že nemusíš byť mŕtvy aby si vedel, že keď ťa pobozkám ja
nebudeš mať pery od rúžu ale od krvi.
A že nabudúce mi miesto granátového jablka,
dones misu plnú jahôd a šaty utkané z kôry pomaranča.