Voda kryštáľovo číra každého láka,
aj keď na dno nikto nevidí.
Každý z nás si rýchlo zráta,
či sa skočiť oplatí.
Stojím na hrane vysokého brala,
kto vie či ma skok zachráni.
Vôňa radosti ma oviala
a ja už padám rovno do vody.
Už som sa hladiny dotkol,
cítim sa ako súčasť vody.
Ale odrazu chlad prišiel
a ja som vtom zamrzol.
Snažím sa pohnúť ale neviem ako,
svetlo ešte vidím ale už len málo.
Mizne ako púštne zrnko drobné,
v nekonečnej púšti suchej.
Zmizlo svetlo , zmizlo teplo.
Tiene sa nad mnou nakláňajú.
Kiežby sa to hneď zrýchlilo,
nech už na to dno dopadnem.
Padám ,padám ,padám stále,
všetko je zrazu tak pomalé.
Ale cítim že chladné kamene na dne ,
už prichádzajú nezastaviteľne.
Tep sa mi spomalil.
Pohnúť sa neviem.
Len tak ležím v nekonečnej tme
a čakám ako to všetko dopadne.