Cítim sa súca byť kvetinou.
Rovnako neviem skladať sľuby.
A ty si vlastne rovnako samoľúby
keď sa kocháš Baudelairovou Mršinou.
Sľubmi sme zabili náruživosť,
keď nás vlastná prirodzenosť
predbehla v myšlienkach,
a pod priesvitné blúzky sa nám dostal mach.
Sladká kyslosť ovocia
nám zafarbuje zuby,
a je to vlastne len eufemizácia,
pretože aj tak sme stále skúpi.
Sviežosť lesnej rosy
nám šteklí chodidlá,
a kým si utierame nosy
príroda zatvára svoje rodidlá.
Sľubu zbavená civilizácia
sa už nebude máčať v plesách,
rovnako ako Eva si už nepochutná
na rajských jablkách,
a blahobyt bude aj naďalej
len sprostá provokácia
