V mojej hlave množstvo otázok je,
či všetko čo robím, je naozaj dobré.
Hľadanie odpovedí bolo únavné
a ku odpovediam som sa ani nedostal.
Otázky – prečo ich len tak nenechám?
Prečo musím na všetko nájsť riešenie?
Naháňal som sa za niečim bez odpovede.
Všetko to úsilie bolo tak zbytočné.
V mysli sa hrabem ďalej a ďalej,
čím ďalej idem, tým viac sa strácam.
Stojím uprostred otázok únavných
a čakám, kedy sa zobudím.
Posledná šanca – pokúsim sa ich skryť,
aby som pri tých otázkach už nikdy nemusel byť.
Zrazu ale začali zovšadiaľ vyliezať
a ja som bol znova na začiatku.
Milé otázky, teraz ste ma fakt nasrali.
Najradšej by ste boli keby som len vás riešil.
Pochybnosti vo forme otázok ma v reťaziach držali
a ja som to vyriešil!!
Na všetky otázky som sa jednoducho vysral.
Teraz už ani neviem kam tie otázky zmizli
a je mi to úprimne jedno.
Otázky tu vždy boli, sú a budú.
Môj život ale zbytočnými otázkami ovládaný nebude
