Sny, sú to kúzla, mágia, svet, do ktorého zapadáš. Všetko ako stvorené pre teba.
Veríš? Áno, je to presne tak, ako tomu veriť chcem.
Dievča, čo za ruku ťa drží a na krásu, dlhých polí hľadí. Je tam teplo, nádherne, slnko, ako by hladkalo steblá trávy a posúvalo vánok smerom k nám. Ten sa do nás len oprie, prejde tvojimi vlasmi, tvárou otočená preč, vidím len kúsok tvojej krásy. Čierne, ako uhlie prejdú mi po tvári, nežne, skoro to necítim, sú príjemné na dotyk. Držíme sa za ruky, ja ti, ale do tváre nevidím, cítim to teplo, príjemný priam hrejivý pocit dobra, taký som ešte nepocítil.
Veríš? Áno verím, svet, ktorý nikdy nechcem opustiť, cítim sa dobre, konečne. Prečo by som neveril? Je to príliš skvelé, príliš mocné, krásne, ale kruté.
Ruka, ktorá vykĺzla z druhej, na jej prstoch čierne prstene, tie mám rád. Posledný hrejivý dotyk jej prstov, pomaly odchádza preč ani ahoj, ani nič. Ešte stále si tu? Biele šaty medzi steblami vysokej trávy, nikdy by som jej to neveril, veril by som len sa ukáž! Chcem vidieť tvoju tvár! Biela látka opadla, vánok ustal, silueta dievčaťa ďaleko nezašla.
Veríš? Nie! Nechcem veriť! Musíš! Chlad, mráz, prišli si pre mňa. Nechcem! Vráť ma späť!
Chcel by si sa vrátiť?
Niekam, kde ti je dobre, kde svetlo svieti len pre teba. Steblo, ktoré pomaly opadlo, čerstvo posekaná tráva, ale ja nič necítim. Vánok sa vrátil, silnejší než pred tým. Vráť ma späť! Prosím! Ťažším sa to stáva, spánok je zlý, len chládok a… Prišla. Jej dotyk, necítim teplo, zmizlo aj s pocitom lásky. Nevráti sa. Počul som vzlyk, zazrel záblesky a obrazy. Nepochopené myšlienky a stratené nápady, nevysvetliteľné prípady a záhady zahalené tajomstvom. Otoč sa! Drevené dvere, zhnité drevo, okná žiadne, kedysi biela stena, teraz len čierna hromada sutín.
Nechcem tam ísť! Musíš! Vieš, že máme pravdu! Vždy máme pravdu!
Slabé svetlo pri dverách, pomaly vytekajúci vosk, oheň, čo tvorí život, hovorí sa.
Ale, kde je? Čo? No on?
Neviem! Ťažké kroky, zakašlaný dych, navôkol nič živé. Dvere sa rýchlo zavreli, s papierom na zemi, videl som ho! Len záblesk len malá chvíľa, viem, čo na ňom bolo. Meno, rodina odbila vám posledná hodina, stará mama, švagriná, odbila ti posledná hodina! Nie! Je to len sen! Kúzla, mágia všetko ako stvorené pre teba! Pravda je len jedna jediná, odbila ti posledná hodina.