Ako po mínovom poli
našlapujem na zrkadlo
reflektujúce moju budúcnosť
proti mojej vôli.
To všetko, keď to najviac bolí.
Prítomnosť už znova horí
a zvrchovanosť stále tvorí
kroniku hanby
namiesto renesančnej maľby,
a z ich násilnej paľby
je cítiť zatuchnuté farby
pomsty
a nedokončené plavby.
